Čo sa stane, ak...?

Seveso (Taliansko), Bhopal (India), Deepwater Horizon (USA) – všetky tieto miesta sa smutným spôsobom zapísali do dejín ľudstva vďaka priemyselným haváriám. Tieto havárie, spolu s podobnými ďalšími, hlboko poznačili osudy konkrétnych ľudí aj ich rodín a vyžiadali si enormné spoločenské náklady pre svoj fatálny dosah na životné prostredie a následnú likvidáciu ich následkov. Pri vyšetrovaní týchto havárií postupne vyplávali na povrch zlyhania ľudí aj nedostatky pri riadení technologických a výrobných procesov, ktoré „zdvihli obočie“ laickej aj odbornej verejnosti a končili sa spravidla súdnymi dohrami.

Nie je preto prekvapením, keď bola podľa talianskeho mesta Seveso, ktoré sa v roku 1976 stalo synonymom ekologickej hrozby pre únik jedovatého dioxínu do okolitého prostredia, pomenovaná smernica Rady Európskej únie č. 96/82/ES  o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií vrátane nebezpečných látok. Táto smernica bola zakotvená aj do slovenského právneho poriadku prostredníctvom zákona NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií vrátane nadväzujúcich vykonávacích predpisov.

Hlavnou ambíciou týchto právnych noriem bolo zavedenie systémov  v podnikoch ťažkého priemyslu, ktoré majú pomôcť predchádzať vzniku priemyselných havárií a v maximálne možnej miere eliminovať ich prípadný dosah na ľudí aj okolité životné prostredie. Implementácia týchto systémov je založená predovšetkým na báze riadenia rizík formou ich identifikácie, bližšej analýzy a návrhu spôsobu minimalizácie ich dosahu.

Riadenie rizík je veľmi ošemetnou záležitosťou. Núti nás klásť si otázky typu „Čo sa stane, ak... ?“, kde sa druhá strana tejto otázky obvykle týka menej príjemných udalostí, často až naháňajúcich strach. Ľudská myseľ sa prirodzene bráni analyzovať do úplnej hĺbky javy, ktoré môžu mať až fatálne následky. Otázkam takéhoto druhu, nech sú akokoľvek nepríjemné, sa však nemôžu vyhnúť manažéri a zamestnanci podnikov ťažkého priemyslu ani ostatní aktéri ovplyvňujúci chod ich výrobných a technologických procesov – projektanti, dodávatelia technológií aj inžinierske organizácie.

Z našich skúseností v tejto oblasti vyplýva, že riadenie rizík a kladenie si rôznych nepríjemných otázok sa často „končí“ na úrovni prevádzky a organizácie výrobných a technologických procesov. Ich bezpečnú prevádzku však ovplyvňuje celý rad ďalších faktorov, ktoré sa nachádzajú „pod povrchom“ technológií a predstavujú ich rôzne špeciálne technologické a softvérové aplikácie, ako aj meracie, regulačné a automatizačné systémy.

Základný návod, ako klásť správne otázky typu „Čo sa stane, ak... ?“ pre úroveň „pod povrchom“ výrobných a technologických procesov, nám dávajú medzinárodné normy pre priemyselnú funkčnú bezpečnosť. Ich aplikácia v praxi však nie je jednoduchá a vyžaduje si spoluprácu všetkých zainteresovaných strán poznajúcich technologické aj výrobné procesy z rôznych uhlov pohľadu – od ich návrhu až po obsluhu a údržbu.