Modifikácie technológie vyžadujú zmeny v časti elektro a v projektovej dokumentácii. Pridávajú sa pohony, senzory a pripájajú nové podsystémy k základnému ovládaniu. K takejto zmene treba čiastkový projekt, jednak kvôli tomu, aby boli splnené požiadavky v zmysle platnej legislatívy, a súčasne aby bol zachovaný aktuálny stav dokumentácie pre prípadné ďalšie zmeny. Mať dokumentáciu skutočného vyhotovenia v elektronickom archíve je niekedy nad sily zodpovedných pracovníkov.
Myslím si však, že je to o dodržiavaní zásad v tejto oblasti, ktoré v každej menšej či väčšej spoločnosti existujú. Zastávam názor, že projektant by sa mal vedieť orientovať v danej technológii. Keď projektant vypracuje čiastkový projekt modifikácie technológie, tak by mal túto zmenu zapracovať do celkovej dokumentácie linky (na to mu musíme poskytnúť aktuálny stav), alebo si uvedenú zmenu zapracujeme do tejto dokumentácie sami (predpokladá to však skúseného správcu dokumentácie). Tu záleží na každej spoločnosti, ako kvalitne a presne má vypracovanú štandardizáciu v časti grafických editorov pre potreby svojej prevádzky. Počas mojej praxe som zistil, že najlepšie sa v danej technológii vyznajú miestni elektroúdržbári (zvyčajne ide už o jeden celok silnoprúdarov, pracovníkov MaR a systémov riadenia). Preto by mohli byť aj nositeľmi zmien v automatizačnom procese.
Časy, keď týchto pracovníkov bolo na „rozdávanie“, sú však zväčša za nami. Existuje názor, že drobnú zmenu, ktorú dokáže urobiť elektroúdržbár, netreba podchytiť ihneď. Často platí verzia, potom „sa to“ urobí. Nesúhlasím s takýmto riešením. Je to zárodok neporiadku. Najmä v dnešnej dobe, keď dochádza k častejším personálnym zmenám. Na takéto zmeny majú odlišný názor manažéri. Pre nich je podstatná rýchla realizácia zmeny a to, čo by tomu malo predchádzať a nasledovať, bagatelizujú. Javí sa mi to ako šetrenie nákladov na nesprávnom mieste.
