V prvom období údržba alebo jej špecializovaná skupina rieši nasadenie automatizačnej techniky na ich technológiu a je schopná vytvárať aj aplikačný softvér pre technologické linky. Avšak to predpokladá, že údržba nie je tlačená k neúmernému znižovaniu stavu pracovníkov. Externé subjekty robia odbornú podporu alebo vypomáhajú pri väčšom rozsahu projektu.
V druhom období sa viac presadzujú špecializované softvérové spoločnosti, ktoré si osvojujú danú technológiu a za úzkej spolupráce s údržbou zvládajú všetky nástrahy technológie a nových projektov. Údržba sa podieľa na nových projektoch a je nositeľom štandardizácie, vyjadruje sa k projektom a zúčastňuje sa na oživovaní nových liniek. To prispieva k bezproblémovému prechodu nového projektu do štádia spoľahlivej výrobnej prevádzky.
Tretie obdobie je charakteristické tým, že väčšinu činností, a to nielen tých, ktoré boli deklarované mimo hlavnej činnosti závodu, preberá externý subjekt formou outsourcingu. Skúsení údržbári strácajú motiváciu a odchádzajú za lepšími podmienkami.
Vo štvrtom období (objavuje sa v období krízy) sú výkony externých subjektov obmedzené na minimum a veľkú časť činností preberá údržba, ktorá je však zároveň optimalizovaná v počte pracovníkov a kumulovaním funkcií. Toto obdobie by som charakterizoval tým, ako sa dajú veci nedotiahnuť do konca a vymýšľanie vymyslených vecí.
Tieto obdobia sú zviazané s ekonomickým vývojom, ale podľa mňa vo veľkej miere závisia od vrcholového manažmentu a jeho vzťahu k automatizácii. Samozrejme, v každom závode či odvetví to môže byť odlišné. Z môjho pohľadu sa ako optimálne (pohľad technika) javí druhé obdobie, ktoré predstavuje progres s optimálnymi finančnými nákladmi. Tu je v súlade vzdelávanie, primeraný priestor na testovanie a následne zlepšovanie ovládania technologického procesu, tiež skĺbenie mladosti so skúsenosťou. Charakteristickou črtou je aj to, že k odborným otázkam sa vyjadruje technik špecialista.
