Na zabezpečenie funkčnosti a zvyšovanie dostupnosti výrobných zariadení sa využívajú preventívne a korektívne nástroje stratégie údržby, ktoré sú určujúce pre prevádzkovú spoľahlivosť technického systému a spolu s aspektmi ľudského faktora udávajú stabilitu výrobného procesu. Oddelenia vývoja, konštrukcie a údržby riešia prioritne technické otázky výrobného procesu, ktoré sú im z historického vývoja prirodzene bližšie a témy spoľahlivosti ľudského faktora sú spravidla v analýzach výrobných systémov zahrnuté okrajovo. Kým metódy spoľahlivosti procesu sa uplatňujú už od 50. rokov minulého storočia, analýzy a exaktné metódy na určovanie spoľahlivosti ľudského faktora sa presadzujú až v posledných rokoch a aplikujú sa hlavne z oblasti bezpečnosti a riadenia rizika, kde po sérii závažných havárií v 90. rokoch vznikla potreba dostať túto oblasť pod kontrolu.

V moderných výrobných podnikoch sa zásluhou uplatňovania filozofie štíhlej výroby, odhaľovaním a minimalizovaním strát dostávame do stavu, keď možno výraznejší úspech a stabilný výsledok v riešení celkovej efektivity zariadení dosiahnuť len komplexným riešením spoľahlivosti technických systémov v súčinnosti so spoľahlivosťou ľudského faktora. Ľudská chyba vo výrobnom procese je definovaná ako skutočnosť vyplývajúca z nevykonania zadanej úlohy, respektíve vykonania zakázanej činnosti. Tradičný prístup, kde bola výsledkom analýzy pri nezhodách v procese ľudská chyba bez ďalšieho rozboru, je dnes už nedostačujúci a neprináša potrebné zlepšovanie. Zvyšovanie spoľahlivosti je možné iba s využitím systémového myslenia s chápaním ľudskej chyby ako príznaku a nie príčiny zníženej spoľahlivosti výrobného zariadenia.

Systémový prístup umožňuje organizácii odhaľovanie skrytých rezerv pomocou štandardizovaných postupov  a metód na identifikáciu a kvantifikáciu ľudskej spoľahlivosti a následne prijatie účinných opatrení na zníženie pravdepodobnosti chýb na tolerovateľnú mieru.