Nestabilné výsledky výrobných podnikov počas ekonomickej krízy a nejasné správy o hospodárskych výsledkoch priemyslu sa nepriaznivo prejavili na klesajúcom záujme mladých ľudí o štúdium technických odborov, ktoré sú teraz paradoxne najžiadanejšie. Situácia dlhoročného nekoordinovania tejto oblasti spôsobuje zväčšujúcu sa diferenciu medzi vzdelávaním a praxou, pre zamestnávateľov nemožnosť ovplyvňovať výsledok vzdelávacieho procesu a získavať v predstihu študentov pre budúce povolania.
Návrat k duálnemu vzdelávaniu môže byť pre stredné odborné školstvo jednou z možností, ako sa pomocou výrobných podnikov v relatívne krátkom časovom horizonte dostať do kondície umožňujúcej produkovať absolventov schopných presadiť sa na trhu práce. V otázke vzdelávania sa dnes nemožno vrátiť k direktívnemu a plánovanému riadeniu školstva z obdobia spred roka 1989, kde hlavnú rolu hrali štátne podniky. V súčasnosti treba vytvoriť priestor na spoluprácu komerčného sektora, škôl, študentov, rodičov a výchovných poradcov, kde by mali štátne a regionálne orgány na seba vziať zodpovednosť za koordináciu a vytvorenie komunikačnej platformy pre všetky zúčastnené strany a súčasne nastaviť hodnotenie škôl podľa kvalitatívnych kritérií vychádzajúcich z parametrov uplatnenia absolventov na trhu práce.
Pri nastavení systému duálneho vzdelávania je dôležité vyváženie vplyvu zamestnávateľa a školy v záujme dosiahnutia nielen zručností požadovaných výrobným podnikom, ale aj všeobecného a odborného vzdelania na kvalitatívnej úrovni zabezpečujúcej absolventovi predpoklad dlhodobého uplatnenia na reálnom trhu práce. Akútnosť riešenia situácie vyplýva z princípu zotrvačnosti systému, pri ktorom s prvými absolventmi môžeme rátať po troch, štyroch rokoch po spustení projektov; k dosiahnutiu progresu je potrebná aj investícia prostriedkov a energie všetkých zainteresovaných.
Spolupráca musí byť založená na princípoch vzájomnej prospešnosti. Výrobný podnik získa kvalifikovaných pracovníkov, škola má možnosť držať krok s praxou, študent s príležitosťou zárobku nadobudne aj reálne skúsenosti v pracovnej oblasti jeho záujmu a tým aj predpoklad na vytvorenie si vzťahu k práci. Sú to investície do ľudí, ktoré sa určite vrátia, pretože „najväčšie prírodné bohatstvo Slovenska sú ľudia“.
