Názory o technickej diagnostike ako vednom odbore sú rôzne. Podľa konzervatívnych názorov je diagnostika súčasťou údržby. Aby údržba bola účinná, musí vychádzať z poznania skutočného technického stavu objektu. Podľa toho sa volí vhodná stratégia údržby, ktorá odráža odhad rizika. Už pri zakladaní súčasných priemyselných podnikov je nutné sledovanie technického stavu zariadenia s cieľom jeho objektívneho posúdenia. Moderné metódy dokazujú, že pomocou diagnostiky sa dá slušne ekonomicky riadiť výrobný proces, produktivita práce, kvalita aj konkurencieschopnosť. Ak sa diagnostika vykonáva skutočne podľa pravidiel jednotlivých metód a vykonávajú ju odborne zdatní pracovníci, výsledok príde.
Technická diagnostika musí nutne pracovať s údržbármi, výkonnými pracovníkmi prevádzky a je nápomocná aj pri vytváraní stratégie podniku. Diagnostikovateľnosť je vlastnosť objektu, ktorá vyjadruje spôsobilosť použiť diagnostické prostriedky. Nositeľom informácie je veličina alebo signál. Cieľom technickej diagnostiky je poznanie stavu objektu, jeho schopnosti plniť požadovanú funkciu za stanovených podmienok, a to nie len v súčasnosti, ale aj v budúcnosti, pričom využíva informácie z histórie. Preto musí mať osobitné postavenie v organizácii podniku. S rozvojom nových technických parametrov, postupov a metód hodnotenie nie je len údržbárska disciplína.
Súčasťou firemného systému riadenia prevádzky Operations Management System (OMS) musí byť efektívny manažment všetkých prvkov spoľahlivosti so štandardnými opatreniami, ktoré treba pravidelne spravovať. Takéto opatrenia poskytujú všeobecný postup pri diagnostike v prevádzke. Každý podnik by si mal zosumarizovať vlastné požiadavky a potreby a na základe toho si potom vybrať taký systém, ktorý mu najlepšie vyhovuje. Ideálne by to mal byť taký, ktorý je spoľahlivý a zabezpečí údržbu, riadenie výroby, vyšetrenie a preskúmanie náhodných javov a nehôd. Aj v tomto je prínos technickej diagnostiky.
