V tomto období treba hľadať korene mnohých negatívnych javov. Jedným z nich je aj nízka cena inžinierskych výkonov spojených so spracúvaním štúdií, analýz, riešení. Ďalším negatívnym javom je absencia systému na ochranu duševného vlastníctva. Prečo investor nie je ochotný zaplatiť za štúdiu? Ešte aj dnes je celkom bežné, že investori pred realizáciou svojho investičného zámeru požiadajú niekoľko automatizérskych spoločností o bezplatný návrh riešenia daného technického problému, prípadne o spracovanie ponuky na realizáciu investičného zámeru, ktorej súčasťou je aj spracovanie podrobnej štúdie. Spoločnosti, ktoré nechcú vypadnúť z dodávateľského systému, vychádzajú takýmto požiadavkám v ústrety. Súčasťou ich ponúk bývajú často štúdie, v ktorých je koncentrované ich dlhoročne získavané know-how. Po odovzdaní týchto ponúk – štúdií často prichádza, podľa mňa, najproblémovejšia časť celého procesu. Z ponúknutých riešení investor vyberie to, ktoré mu pripadá najefektívnejšie a rozdá ho uchádzačom s cieľom ocenenia v rámci výberového konania. Ak je výberové konanie na slovenské pomery „transparentné“, vyhrá spoločnosť s najnižšou cenou. Vo väčšine prípadov to nie je súťažiaci, ktorý riešenie navrhol, ten totiž musí pokryť svoje náklady, ktoré v minulosti investoval do vývoja a schopností svojich ľudí, aby bol schopný navrhovať „víťazné riešenia“. Mne osobne nie je známy prípad, keď bol na Slovensku niekto právne postihnutý za takýto postup. Ani si nie som istý, či dnes fungujú právne nástroje na zamedzenie týchto praktík. Viem však, že v posledných rokoch dopyt výrazne rastie a s ním sa končí aj „doba bezplatných štúdií.“