Veď od roku 1989 nebola na Slovensku zrealizovaná žiadna investícia do významného nového energetického zdroja. Boli síce dokončené prvé dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach a vodná elektráreň v Gabčíkove, ale to boli projekty začaté ešte pred rokom 1989. Okrem týchto projektov sa investovalo len do nutných rekonštrukcií a ekologických opatrení. Tiež sa v ponovembrovom období málo investovalo do energetických zdrojov lokálneho významu (či už priemyselných alebo mestských). Spočiatku sa argumentovalo tým, že tieto zdroje sú predimenzované, neskôr potrebou znižovania energetickej náročnosti výroby alebo nutnosťou investícií do hlavných výrobných činností. Z pohľadu automatizérskych dodávateľských spoločností zameraných na energetiku bol dôsledkom deficitu investícií nedostatok obchodných príležitostí.
Neostávalo im nič iné, ako sa preorientovať na iné segmenty alebo hľadať uplatnenie v projektoch v zahraničí. Tie, ktorým sa to nepodarilo, zanikli. Iné však dokázali, že vedia byť konkurencieschopné aj za hranicami. Dôsledky dlhodobého zanedbávania energetiky sú však stále jasnejšie. Niekedy „predimenzované“ energetické zdroje sú zastarané a stále ťažšie pokrývajú potrebu, resp. už len jej časť. Aktuálna energetická koncepcia vlády počíta s výstavbou viacerých veľkých energetických zdrojov vrátane jadrových. Iný problém, vzhľadom na celosvetovú finančnú krízu nie zanedbateľný, je, že pre tieto zdroje budú potrební aj investori. Asi ešte väčšia je nevyhnutnosť investícií do mnohých priemyselných a miestnych energetík. Tie sú vo veľa prípadoch za hranicou životnosti a ich stav priamo ohrozuje výrobu a zásobovanie obyvateľstva. Pre nás, dodávateľské podniky, to asi znamená, že po rokoch získavania zahraničných skúseností sa snáď konečne budeme môcť realizovať aj doma.
