V našom podniku sa permanentne snažíme o nábor mladých absolventov elektrotechnickej fakulty. V prevažnej väčšine prípadov už pri prvom pohovore zisťujeme, že títo absolventi síce majú veľmi dobré teoretické základy a všeobecný rozhľad, chýbajú im však základné vedomosti a zručnosti potrebné pre uplatnenie vo firme nášho zamerania (schopnosti používať systémy CAD, podrobné znalosti riadiacich systémov HW a SW, snímačov, akčných členov…). Považujem za samozrejmé, že mladý človek, ktorý ukončil elektrotechnickú fakultu, má všetky schopnosti osvojiť si tieto zručnosti. Podmienkami ich získania je ďalšie štúdium, spolupráca so skúsenými kolegami na reálnych projektoch a istá dávka vytrvalosti a pevnej vôle. Pracovný trh však dnes absolventom vysokých škôl ponúka možnosti uplatnenia v relatívne dobre hodnotených profesiách, kde je potreba ďalšieho vzdelávania výrazne nižšia.
V období po absolvovaní školy preto často dôjde k zlomu, keď sa mladý človek rozhodne pre zmenu profesijného zamerania. Myslím si, že väčšina takýchto „odchodov“ je z dlhodobého pohľadu nevýhodná tak pre spoločnosť, ako aj pre dotyčného človeka. Práve tu by mohlo pomôcť užšie prepojenie školy s praxou. Prepojením však nemyslím sponzorské príspevky podnikateľských subjektov vysokým školám. Považujem za dôležité nájsť efektívny systém spätnej väzby a predikcie, ktorá by školám indikovala okamžité a predpokladané požiadavky profesijnej komunity voči absolventom. Pomohol by aj účinný spôsob zapojenia študentov vyšších ročníkov do spolupráce s výrobnými a obslužnými podnikmi. Zapojenie študentov do riešenia reálnych úloh na reálnych projektoch a ich spolupráca so skúsenými špecialistami by určite pomáhali upevniť ich vzťah k študovanému odboru. Navyše by si sami vytvárali predstavu o požiadavkách praxe.
