V automatizovaných skleníkoch rastú rajčiny v kokosovom substráte monitorovanom senzormi vlhkosti. Ďalšie senzory zbierajú údaje zo zavlažovacích potrubí (voda + živiny), merajú teplotu a vlhkosť vzduchu, intenzitu slnečného žiarenia, pH vody, koncentráciu CO2, dokonca aj hmotnosť rastlín a poskytujú tak údaje na určenie zrelosti plodov. Následne je riadený vykurovací a zavlažovací systém, intenzita umelého osvetlenia či ventilácia. Rovnaký princíp možno aplikovať v sadoch, na poliach, vo viniciach a dokonca aj v živočíšnej výrobe, kde funguje podobný postup: senzory zbierajú a ukladajú namerané hodnoty, softvérová platforma ich vyhodnotí a nasleduje akcia – riadenie naviazaných systémov, zobrazenie údajov atď.
Ďalším príkladom je využitie odpadového tepla v podnikoch či dátových centrách pri indoor farmingu. Ide o pestovanie vo vnútorných priestoroch, najčastejšie hydroponickou metódou. Kompletné riadenie a monitorovanie má na starosti systém IoT zariadení a plodiny tak často prichádzajú do kontaktu s človekom až pri ich dodaní spotrebiteľovi.
U nás sú zatiaľ takéto riešenia raritou, nakoľko o nich poľnohospodári buď nevedia, alebo sa obávajú riadenia týchto systémov (v agrosektore pracuje minimum IT zamestnancov). Častým problémom sú aj financie – chýbajúca podpora zo strany štátu. Preto je dôležité šíriť o týchto riešeniach povedomie, podporovať lokálnych poľnohospodárov a postaviť most medzi zdanlivo nesúvisiacimi odvetviami – poľnohospodárstvom a IT.
