Zásadné systémové zmeny

Na úvod spomeniem svojho učiteľa prof. Kalaša, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami dôsledne upozorňoval na interdisciplinárny charakter automatizácie. Nadčasovosť jeho názorov sa potvrdzuje, ak prijmeme pyramídový model riadiaceho systému. Na procesnej úrovni dominujú štruktúry s inteligentnými, medzi sebou komunikujúcimi zariadeniami; ponúkané prostriedky umožňujú sofistikované riešenia riadiacich štruktúr.

Nadradená úroveň rieši dispečerské monitorovanie a riadenie procesov, kde v inžinieringu dominuje návrh rozhrania medzi obsluhou a riadiacim systémom (HMI/MMI). Na tejto úrovni riadiaci systém nadobúda výraznejšie črty databázového systému, čo sa týka procesnej úrovne pracujúceho navyše v reálnom čase. V pyramídovom modeli hrá mimoriadnu úlohu komunikácia. V rámci celej hierarchie riadenia ide o veľmi zložitý problém vyplývajúci z rozdielnosti používaných systémov najmä na vyšších úrovniach riadenia, kde už ide o rozhodovacie procesy.

S vysokým objemom spracúvaných údajov vzniká problém extrahovania užitočného obsahu obrovského množstva údajov ukladaných v dátových skladoch. Isté možnosti riešenia poskytuje dolovanie dát (data mining). Výrazne sa dostáva do popredia atribút bezpečnosti (safety) riešenia riadenia. Tu sa žiada posilniť vývoj systematických postupov realizácie RS podľa medzinárodných noriem bezpečnosti počas životného cyklu RS vrátane plánovania procesov verifikácie a validácie, SAT a FAT, nevynímajúc generovanie dokumentácie, ktorú vyžadujú audítori. Riešenie riadiaceho systému v celej pyramíde má skutočne interdisciplinárny charakter.

Inžiniering v automatizácii sa posúva do informačných technológií, algoritmizácia riadenia predstavuje relatívne nízke percento nákladov na realizáciu RS. Je preto na zváženie diskusia o obsahu odboru automatizácia. Alternatívne možno uvažovať aj o zavádzaní príbuzných odborov, napríklad informačné technológie v riadení procesov alebo bezpečnosť systémov riadenia a pod. Vzhľadom na širokú paletu súvisiacich problémov sa dá predpokladať, že sa v budúcnosti prostredníctvom vedeckých škôl ústavy užšie špecializujú na vzdelávanie v špecifických oblastiach automatizácie.

Rôznorodé požiadavky zamestnávateľov na profil absolventa je veľmi ťažké splniť. Prezentujú sa výhrady voči nízkej technickej zručnosti inžinierov, dlhému zácviku pre konkrétny systém či neschopnosti optimálne využívať moduly aplikačného softvéru. Isté možnosti poskytuje cielená príprava absolventov s priamou účasťou budúceho zamestnávateľa. Na záver známa skutočnosť: zrejme sa nevyhneme zásadným systémovým zmenám, čo sa týka vyvážených počtov absolventov na všetkých troch stupňoch štúdia.