Bogdanov má veľmi podobný názor na riadenie štátu ako Ampér. Ten ešte v roku 1834 definoval kybernetiku a potom aj politiku ako vedu o riadení štátu, pričom v mnohom anticipoval systémový prístup k riešeniu problémov a rozhodovaniu. Aby svoje názory spropagoval, napísal Bogdanov vedecko-fantastické romány Červená planéta a Inžinier Menni (o globálnych problémoch na Marse, kde tamojšia vyspelá civilizácia hľadá svoju záchranu). Bogdanovove idey asi príliš predbehli dobu a aj preto sa jeho kybernetické myšlienky zdali súčasníkom naozaj ako z Marsu. No za to Bogdanov istotne nemohol.
Práve Bogdanov vo svojej tektológii prostredníctvom pojmu organizácia veľmi dobre chápal pojem zložitosti. Tri základné princípy Bogdanova sú: stabilita (v zmysle dynamickej rovnováhy), ekonómia (každý systém sa vyvíja optimálne, ak spotrebuje minimum energie a má ju možnosť akumulovať) a organizácia, ktorá je spojená s riadením systému. Pri analýze Bogdanovovho diela sú dokonca použité myšlienky, ktoré sú dnes obsahom teórie chaosu a riadenia chaotických systémov. Aj keď sa to môže zdať až trochu neuveriteľné, Bogdanov hovorí o globálnych ekologických (asi pod vplyvom Vernadského) a ekonomických problémoch, predpovedá (v dvadsiatych rokoch 20. storočia) vo svojich vedecko-fantastických románoch jadrové zbrane a „obrovské“ počítacie stroje.
Tektológia, hoci oneskorene, Bogdanovovi zabezpečila pozitívne miesto vo vede a v dejinách. Pre kybernetikov je Bogdanov inšpiratívny tým, že navrhuje pre problémy zložitosti skôr technokratické organizačné riešenia evolučného typu, vychádzajúce z jeho už uvedených princípov a z jeho filozofie empiriomonizmu.
