V rámci tejto, ako aj jeho ďalšej knihy Kybernetika a spoločnosť sú zaujímavé jeho úvahy aj o automatizácii vo vzťahu k jej spoločenským dôsledkom. Wiener píše: „Bolo mi už dávno jasné, že moderný ultrarýchly počítací stroj je v zásade ideálnou nervovou sústavou pre automatické riadenie a že jeho vstupy a výstupy môžu byť aj záznamy umelých zmyslových orgánov (dnes by sme povedali snímačov) ako fotoelektrických buniek, teplomerov, motorov a cievok.
Môžeme konštruovať umelé stroje akéhokoľvek stupňa a výkonnosti. Automatická továreň, výrobná linka bez ľudských rúk, sú od nás vzdialené len tak ďaleko, ako je to vymedzené našou ochotou vynaložiť rovnakú námahu na ich zhotovenie, aká bola vynaložená napríklad na vývoj radarovej techniky.“ Zaujímavé sú aj názory na to, čo dnes nazývame informačná spoločnosť: „Spoločnosť môžeme pochopiť len prostredníctvom štúdia informácie a oznamovacích prostriedkov a budúcnosť ich rozvoja a vzťahov medzi človekom a nimi bude mať stále väčšiu úlohu.“
„Teória riadenia v technike, či už ide o riadenie človeka, živočícha alebo mechanické riadenie, je súčasťou teórie informácie. Potreby a zložitosť moderného života kladú na získavanie informácie väčšie nároky ako kedykoľvek predtým. Žiť aktívne znamená žiť s primeranými informáciami. Riadenie a oznamovanie patrí k podstate života človeka v spoločnosti“. Wiener hovorí, že nová spoločnosť môže okrem kladov priniesť aj zápory, najmä v istom znehodnotení pracovnej sily. V tejto súvislosti je zaujímavá poznámka: „Najlepším riešením tohto problému je vytvoriť spoločnosť založenú na iných ľudských hodnotách než na kúpe a predaji. Aby sme došli k takejto spoločnosti, je treba mnoho plánovania a mnoho bojov, ktoré sa budú odohrávať na poli myšlienok.“ Dôležité je pripomenúť si, že pri prameňoch vzniku a rozvoja informatiky boli okrem teórie informácie práve spätná väzba, automatizácia a regulácia s využitím počítačov. Wienerove slová znejú aktuálne aj dnes. A to by malo byť stimulom k ďalšiemu rozvoju automatizácie a teórie automatického riadenia.
