Záver roka 2025 sa v energetike niesol v znamení zásadných legislatívnych zmien. Kľúčovým dokumentom sa stala novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (uverejnená pod č. 259/2025 Z. z.).

Výrobné prostredie sa stáva čoraz zložitejším a tento trend sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zrýchli. Nedostatok pracovnej sily, rastúci tlak na náklady, meniace sa požiadavky zákazníkov, geopolitická dynamika a ciele dekarbonizácie vyžadujú významnú transformáciu výrobných prevádzok.

Cementársky priemysel prechádza transformačným procesom, ktorý je poháňaný digitalizáciou a technológiami Priemyslu 4.0. Tieto zlepšenia v technologickej oblasti riešia kritické výzvy, ako je zvýšenie produktivity, zlepšenie efektívnosti a presnejšie riadenie prevádzok. S vývojom odvetvia manažéri závodov a koordinátori logistiky čoraz viac prijímajú sofistikované riešenia na zefektívnenie prevádzky, zabezpečenie súladu s predpismi a udržanie si konkurenčnej výhody.

Oceliarsky priemysel sa dnes nachádza na kritickej križovatke, pokiaľ ide o prežitie, a pokročilé automatizačné technológie mu túto výzvu pomáhajú zvládnuť. Tento sektor je dlhodobo zaťažený vysokými emisiami a spotrebou energie, pričom tradičný oceliarsky priemysel sa javí ako čoraz ťažkopádnejší zoči-voči urýchľujúcemu sa pokroku. Časy sa zmenili a rovnako aj trh. Ako by sa mal oceliarsky priemysel „formovať“ dnes?

Nové údaje od spoločnosti Cyble odhaľujú, že hacktivisti stupňujú svoje kampane proti kritickej infraštruktúre a prechádzajú od základných taktík DDoS (distribuované odmietnutie služby) a znehodnotenia k pokročilejším narušeniam bezpečnosti a únikom údajov. V druhom štvrťroku tohto roka tvorili útoky na priemyselné riadiace systémy (PRS), úniky údajov a narušenia bezpečnosti prístupu 31 % aktivít hacktivistov, čo predstavuje nárast o 29 % voči prvému štvrťroku.

Výrobné prostredie sa stáva čoraz zložitejším a tento trend sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zrýchli. Nedostatok pracovnej sily, rastúci tlak na náklady a meniace sa požiadavky zákazníkov, geopolitická dynamika a ciele dekarbonizácie si vyžadujú významnú transformáciu výrobných prevádzok.

V rámci prebiehajúcej digitalizácie ekonomík mnohých krajín predstavuje umelá inteligencia (UI) jednu z transformačných technológií našej doby. Priemyselná UI sa vzťahuje na aplikáciu umelej inteligencie v priemyselnom svete. Aplikácia UI v priemyselnom zmysle môže pomôcť posúdiť, predpovedať a optimalizovať návrh, výrobu, získavanie zdrojov a prevádzku produktov a procesov, a tým urýchliť transformáciu priemyselných odvetví.

Tí, ktorí už nejaký ten čas pôsobia v IT sektore, vo sfére elektrotechniky alebo automatizácie, vedia, že umelá inteligencia (z angl. Artificial Intelligence, AI) sa tu neobjavila náhle, pred pár rokmi. Hoci laická verejnosť to tak vníma. Samotný názov umelá inteligencia (UI) sa začal používať už v roku 1956 a odvtedy sa UI s väčšími a menšími úspechmi pomaličky približovala k svojej veľkej popularite a rozmachu, ktorý vnímame v súčasnosti.

Výrobné prostredie sa stáva čoraz zložitejším a tento trend sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zrýchli. Nedostatok pracovnej sily, rastúci tlak na náklady a meniace sa požiadavky zákazníkov, geopolitická dynamika a ciele dekarbonizácie si vyžadujú významnú transformáciu výrobných prevádzok.