4. Rozvádzače na rozvod energie vo verejných sieťach

Norma STN EN 61439-5: 2011 uvádza špecifické požiadavky pre distribučné rozvádzače inštalované vo verejných priestoroch rozvodných sietí, ktorých súčasťou sú trvalo inštalované rozvádzače (PENDA). Tieto rozvádzače sa používajú na distribučný rozvod elektrickej energie v trojfázových sieťach.

Táto norma zaviedla požiadavky na rozvádzače pre distribučné transformovne a káblové rozvodné siete. Vznikol nový rozvádzač PENDA (public electricity network distribution assembly) – distribučný rozvádzač pre verejné rozvodné (distribučné) elektrické siete, ktorý pri používaní dostáva elektrickú energiu z jedného alebo viacerých napájacích miest a distribuuje túto elektrickú energiu jedným alebo viacerými káblami do ďalších zariadení. Rozvádzače PENDA inštalujú, prevádzkujú a údržbu na nich vykonávajú výlučne znalé osoby. Poznáme dve kategórie rozvádzačov PENDA:

1. PENDA-O. Ide o skriňový vonkajší distribučný rozvádzač určený na montáž do verejných rozvodných sietí, ktorý je vhodný na vonkajšie inštalovanie na miestach, ktoré môžu alebo nemusia byť prístupné verejnosti.

2. PENDA-I. Ide o vnútorný distribučný rozvádzač určený na montáž do verejných rozvodných sietí, ktorý je vhodný na inštalovanie vo vnútorných priestoroch. Vo všeobecnosti nemá kryt, ale obsahuje všetky konštrukčné prvky potrebné na pridržiavanie prípojníc, funkčných jednotiek a iných pomocných zariadení potrebných na vyhotovenie celej zostavy rozvádzača.

Rozvádzače PENDA-O musia byť zhotovené na montáž na úrovni zeme, na transformátor, na stĺp, na stenu alebo montáž do výklenku v stene, podľa dohody medzi výrobcom a používateľom. PENDA sa môže priamo zviazať s transformátorom prostredníctvom praporcov alebo sa môže pripojiť na jeho napájanie pomocou kábla alebo cez prípojnice podľa dohody medzi výrobcom a používateľom. Výstupné obvody musia byť uspôsobené na pripojenie prostredníctvom káblov.

Vonkajší kryt sa musí vybaviť spoľahlivým uzamykacím zariadením, ktoré zabraňuje prístupu neoprávneným osobám. Dvere, veká a kryty sa musia navrhnúť tak, aby sa po zamknutí nedali otvoriť ani pri miernej úprave pôdy, ani pri vystavení vibráciám spôsobeným dopravou a/alebo zemnými prácami, ani pri prácach vykonávaných pri opätovnom uvádzaní do prevádzky.

Ak sú rozvádzače PENDA-O určené na inštalovanie na miestach prístupných verejnosti, ich úplne inštalovaný kryt musí v súlade s inštrukciami výrobcu poskytovať stupeň ochrany aspoň IP 34D podľa STN EN 60529: 1993. Na iných miestach musí byť minimálny stupeň ochrany aspoň IP 33.

5. Kryté prípojnicové rozvody

Krytý prípojnicový rozvod BTS (busbar trunking system) predstavuje krytom uzavretý rozvádzač určený pre aplikácie v priemysle, v obchode a na podobné použitie; je tvorený systémom vodičov obsahujúcich prípojnice, ktoré sú rozmiestnené a pridržiavané podperami z izolačného materiálu v kanáli, žľabe alebo podobnom kryte.

Špecifické požiadavky na nízkonapäťové kryté prípojnicové rozvody uvádza norma STN EN 61439-6: 2013:

  • Krytý prípojnicový rozvod pri striedavom napätí neprevyšuje striedavú hodnotu 1 000 V alebo jednosmernú hodnotu 1 500 V.
  • Krytý prípojnicový rozvod je určený na použitie v spojení s výrobou, prenosom, distribúciou a premenou elektrickej energie na riadenie zariadení spotrebúvajúcich elektrickú energiu.
  • Krytý prípojnicový rozvod je určený na použitie v špeciálnych prevádzkových podmienkach, napr. na lodiach (IEC 60092-302), železniciach a v domových aplikáciách (ovládané laikmi) za predpokladu, že sú splnené relevantné špecifické požiadavky.
  • Krytý prípojnicový rozvod navrhnutý pre elektrické zariadenia strojov.

Krytý prípojnicový rozvod môže pozostávať z týchto častí:

  • Napájacia prípojnicová jednotka, napájacia BTU (busbar trunking feeder unit) – slúži ako vstupná jednotka, ktorou sa do rozvádzača privádza elektrická energia.
  • Prípojnicová jednotka BTU (busbar trunkin unit) – ide o kompletnú jednotku krytého prípojnicového rozvodu s prípojnicami, ich podperami, izoláciou, vonkajším krytom a všetkými prostriedkami na upevnenie a pripojenie k iným jednotkám s odbočovacími prvkami alebo bez nich. Prípojnicová jednotka môže mať rôzne geometrické tvary, ako sú napr. dlhé priame diely, kolená, profily v tvare T alebo krížové prvky.
  • Adaptérová prípojnicová jednotka, adaptérová BTU (busbar trunkin adapter unit, adapter BTU) – je určená na spojenie dvoch jednotiek rovnakého rozvodu, ale odlišného typu alebo s rozdielnym menovitým prúdom.
  • Prípojnicová jednotka s odbočovacími prostriedkami BTU s odbočovacími prostriedkami (busbar trunkin unit with tap-off facilities, BTU with tap-off facilities) – je navrhnutá tak, aby mohli byť na jednom mieste alebo viacerých miestach inštalované odbočovacie jednotky, ako stanovuje pôvodný výrobca.
  • Prípojnicová jednotka s prostriedkami na odbočenie trolejového typu, BTU s odbočovacími prostriedkami trolejového typu (busbar trunking unit with trolley-type tap-off facilities, BTU with trolley-type tap-off facilities) – je navrhnutá tak, aby bolo možné použiť odbočovaciu jednotku kladkového alebo trolejového typu.
  • Prípojnicová jednotka s tepelnou dilatáciou, BTU s tepelnou dilatáciou (busbar trunking thermal expansion unit, thermal expansion BTU) – umožňuje pohyb BT vetvy v axiálnom smere v dôsledku tepelnej dilatácie prípojnicového rozvodu.
  • Prípojnicová jednotka na zámenu fáz, BTU na zámenu fáz (busbar trunking phase transposition unit, phase transposition BTU) – je určená na zmenu vzájomnej polohy fázových vodičov, aby došlo k rovnováhe indukčných reaktancií, alebo na transponovanie fáz (napr. L1-L2-L3-N na N-L3-L2-L1).
  • Ohybná prípojnicová jednotka, ohybná BTU (flexible busbar trunkin unit, flexible BTU) – jednotka, ktorej vodiče a kryty sú navrhnuté tak, aby na umožňovali špecifikovanie zmeny smeru prípojnicového rozvodu počas inštalovania.
  • Odbočovacia jednotka (tap off unit) – pevná alebo odoberateľná výstupná jednotka slúžiaca na vyvedenie energie z BTU na napájanie jedného výstupného obvodu alebo niekoľkých výstupných obvodov. Odoberateľná časť sa môže celá z rozvádzača vybrať a vymeniť, aj keď obvody, ku ktorým je pripojená, môžu byť pod napätím (ručným ovládaním).
  • Prípojnicová jednotka pre pohyby budov, BTU pre pohyby budov (busbar trunking unit for building movements, BTU for building movements) – má umožňovať pohyb budov v dôsledku tepelnej dilatácie, zmršťovania a/alebo ohybnosti budovy.
  • Prípojnicová jednotka s protipožiarnou priehradkou, BTU s protipožiarnou priehradkou (busbar trunking fire barrier unit, fire barrier BTU) – BTU alebo jej časť určená na zabránenie šíreniu ohňa cez deliace prvky budovy na stanovený čas v podmienkach požiaru.

Označenie rozvádzača

Medzi potrebné úkony patrí riadne označenie vyrobeného (zostaveného) rozvádzača. Predovšetkým musí byť rozvádzač typovo označený podľa možnosti trvanlivým spôsobom. Označenie musí byť v súlade s technickou dokumentáciou na viditeľnom mieste na vonkajšej strane rozvádzača. Veľkosť označenia sa volí citlivo podľa rozmerov rozvádzača tak, aby nepôsobilo rušivo, ale aby bolo dobre viditeľné a hlavne čitateľné. V praxi sa často možno stretnúť s tým, že vyrobený rozvádzač nie je vôbec označený alebo je často označený takými písmenami, ktorých význam nie je celkom jasný. Preto ďalej uvádzame niektoré zaužívané označenia rozvodných zariadení na Slovensku a v Českej republike.

Príklad označovania niektorých elektrotechnických zariadení:

  • R – rozvádzače s hlavnými obvodmi (silové),
  • RB – rozvádzače bytové,
  • RE – rozvádzače elektromerové,
  • RH – rozvádzače hlavné,
  • RM – rozvádzače motorické,
  • RS – rozvádzače svetelné,
  • RMS – rozvádzače motorické, svetelné,
  • REMS – rozvádzače elektromerové, motorické, svetelné,
  • RC – rozvádzače kompenzačné,
  • RD – rozvádzače distribučné,
  • RN – rozvádzače núdzového osvetlenia,
  • RST – rozvádzače pre trafostanice,
  • RT – rozvádzače s tyristorovými meničmi,
  • RU – rozvádzače jednosmerné,
  • RV – rozvádzače pre výťahy,
  • RVO – rozvádzače verejného osvetlenia,
  • D – rozvádzače prevažne s riadiacimi obvodmi, ako sú manipulačné a poruchové rozvádzače, ovládacie pulty a pod.,
  • DT – rozvádzače v technologických dozorniach,
  • M – ovládacie návestné, svorkovnicové a iné skrinky v prevádzke,
  • MS – skrinky s ovládacími návestnými prístrojmi, ako sú deblokačné skrinky pri elektromotoroch a pod.,
  • MX – svorkovnicové a prechodové skrinky,
  • PENDA-O (SP, SPP, IPS) – prípojkové skrine,
  • PENDA-O (RIS, SR, PRIS, VRIS) – rozpojovacie a istiace skrine,
  • T – elektrické stroje a prístroje, ktoré tvoria priame príslušenstvo technologických zariadení,
  • SR – staveniskové rozvádzače,
  • XS – zásuvkové skrine,
  • JOP, SOP – jadrá elektrického rozvodu v obytných domoch.

Okrem označenia typu na prednej strane musí mať rozvádzač aj výstražné označenie, aby bolo zrejmé, že ide o elektrické zariadenie. Výstražné označenie môže tvoriť nálepka: červený blesk, čierny blesk na žltom pozadí v trojuholníku, prípadne kombinovaná značka (zákazová, bezpečnostná, príkazová a zákazová).

Výrobný štítok

Dôležitou identifikačnou súčasťou vyrobeného rozvádzača je jeho výrobný štítok. Patrí medzi povinné vybavenie každého rozvádzača. Štítok by mal byť trvanlivý, dobre viditeľný a ľahko čitateľný. Musí tiež odolávať vplyvom prostredia, do ktorého je rozvádzač určený. Nie je predpísané, kde sa má výrobný štítok umiestniť, ale podľa možností ho neumiestňujeme na odnímateľnú časť (kryt a pod.). Na štítku musia byť uvedené tieto informácie:

  • označenie výrobcu alebo jeho logo (ochranná známka),
  • typové označenie,
  • výrobné číslo,
  • norma, podľa ktorej bol vyrobený (napr. STN EN 61439-1),
  • druh prúdu, pri striedavom prúde aj frekvencia, rozvodná sieť,
  • menovité napätie, menovitý prúd,
  • stupeň ochrany krytmi.

V rozvádzači treba ďalej označiť:

a) Jednotlivé obvody s príslušnými istiacimi prvkami. Označenie musí byť v súlade s technickou dokumentáciou (IEC 60750). Vhodné je do rozvádzača umiestniť jednopólovú schému s vyznačením jednotlivých obvodov.

b) Pokiaľ sú prívody a vývody v rozvádzači na svorkách, tieto svorky musia byť riadne označené v súlade s normou IEC 60445. Prívod a jednotlivé vývody je vhodné označiť štítkami, ktoré musia byť čitateľné a trvanlivé a musia odolávať danému prostrediu. Štítok musí obsahovať tieto údaje: číslo a druh kábla, jeho smer, prípadne aj jeho dĺžku v metroch.

c) Označenie hlavného ističa (vypínača). Označenie musí byť také výrazné, aby bolo viditeľné ihneď po otvorení dverí rozvádzača. Ak by v predmetnom priestore došlo k zásahu elektrickým prúdom, je výrazné označenie zárukou rýchleho vypnutia hlavného ističa.

d) Farebné označenie vodičov v rozvádzači:

– ochranný vodič zelenožltej farby označený písmenami PE,

– neutrálny vodič svetlomodrej farby označený písmenom N,

– kombinovaný ochranný a neutrálny vodič zelenožltej farby označený písmenami PEN,

– vodič uzemnenia, drôt s minimálnym priemerom 8 mm označený zelenožltou farbou,

– jednosmerný vodič kladného pólu označený tmavočervenou farbou a písmenom L+,

– jednosmerný vodič záporného pólu označený tmavomodrou farbou a písmenom L–,

– stredný vodič jednosmernej siete svetlomodrej farby označený písmenom M.

Doklady potrebné k vyrobenému rozvádzaču:

1. technická dokumentácia rozvádzača,

2. osvedčenie o typovej skúške,

3. protokol o kusovej skúške,

4. ES vyhlásenie o zhode,

5. pokyny týkajúce sa manipulácie, inštalovania, prevádzky a údržby rozvádzača.

Výrobcovia prázdnych skríň rozvádzačov umiestňujú na príslušnom mieste skrine (obyčajne na dverách) výrobný štítok, ktorý slúži len na označenie prázdnej skrine rozvádzača (obr. 11). V žiadnom prípade nemôže nahradiť výrobný štítok vyrobeného rozvádzača, ktorý je výrobca rozvádzača povinný na vyrobený rozvádzač umiestniť. Pôvodný štítok na prázdnej skrini rozvádzača nie je potrebné odstraňovať ani prelepovať novým štítkom, treba ho tam ponechať.

Skúšanie rozvádzačov

Skúšanie rozvádzačov, rozvodníc, elektrorozvodných jadier, prípojkových, rozpojovacích a istiacich skríň, krytých prípojnicových rozvodov a staveniskových rozvádzačov predstavuje posudzovanie začínajúce sa prehliadkou a overovaním ich kvality predpísanými skúškami a konečným vyhodnotením zistených vlastností.

Požadované skúšky na rozvádzačoch

Výrobcovia musia pri dodržaní zásad pre skúšobné priestory podľa STN 33 1345: 1992 podľa platných predpisov a noriem vykonávať na každom rozvádzači aspoň minimálny požadovaný rozsah skúšok na overovanie kvality a bezpečnosti výrobku. Ide o tieto skúšky:

a) zapojenie, elektrická funkčnosť použitých prístrojov,

b) skúška izolácie,

c) ochranné opatrenia.

Požadované merania na rozvádzačoch

1. Skúška izolácie. Táto skúška je rozdelená na dve časti:

a) Meranie izolačného odporu – izolačný odpor musí byť meraný pri jednosmernom napätí aspoň 500 V s použitím izolačného meracieho prístroja. Skúška sa v takomto prípade pokladá za vyhovujúcu, ak je nameraný odpor izolácie medzi obvodmi a neživými časťami aspoň 1 000 ?/V na obvod vzhľadom na napájacie napätie proti zemi týchto obvodov.

b) Skúška vysokým napätím – túto skúšku možno rozdeliť na dve nezávislé skúšky. V prípade, že výrobca uvedie hodnotu menovitého impulzného výdržného napätia (Uimp), skúška sa vykoná podľa predpisu výrobcu striedavým alebo jednosmerným napätím v rozsahu 2,5 kV až 12 kV (podľa zodpovedajúcej nadmorskej výšky zariadenia počas skúšky – tab. 10 v norme STN EN 61439-1). Skúšobné napätia podľa tab. 10 zodpovedajú hodnotám menovitého impulzného výdržného napätia. Pre pomocné a riadiace obvody v rozvádzači sa volí striedavé skúšobné napätie na skúšku elektrickej pevnosti podľa tab. 9 v tej istej norme.

Ing. Ján Meravý
certifikovaný elektrotechnik špecialista
revízny technik VTZE
súdny znalec elektro a bezpečnosti práce
lightning@lightning.sk