Správa podnikových technických prostriedkov predstavuje želanú úroveň služieb, ktorú chcete poskytovať technickým prostriedkom pri čo najnižších nákladoch počas ich celého životného cyklu. Najnižšie náklady počas celého životného cyklu sú najprimeranejšie náklady na obnovu, opravu alebo výmenu technických prostriedkov. Správa technických prostriedkov sa realizuje prostredníctvom programu správy technických prostriedkov, ktorý zvyčajne obsahuje aj písomný plán správy technických prostriedkov.

Nevyhnutnou súčasťou bezpečnej a spoľahlivej prevádzky je údržba. Charakteristiky výrobného procesu, prostredia a elektrických komponentov sa časom menia a priamo ovplyvňujú výsledky meraní. Základnou funkciou údržby ako podsystému obsluhy výroby je zabezpečovať pracovnú spôsobilosť strojov a zariadení vo výrobe a zachovávať a udržiavať požadovaný stav zariadení. Podľa STN EN 13306 je údržba kombináciou všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životnosti položky s cieľom udržať alebo obnoviť taký jej stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.

Ak príde na rad téma riadenia pohonov, mnohí technici a vedúci prevádzok veria, že „dosť dobré“ je dosť dobré. Pred niekoľkými desiatkami rokov, keď bol pohyb stroja alebo zariadenia riadený hydraulicky, pneumaticky, jednoduchými motormi s elektronikou prvej generácie a mechanickými prepojmi, by možno mali pravdu.

V priebehu posledných rokov bolo možné v priemysle vidieť dva zásadné trendy. Prvým bol fakt, že nasadenie automatizačných systémov umožnilo dostupnosť obrovského množstva údajov. Druhým bola skutočnosť, že mnohé spoločnosti s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu efektivitu prevádzok sa vo väčšej miere začali zaoberať prediktívnou údržbou, údržbou vykonávanou podľa skutočného stavu zariadení, ako aj meraním a vyhodnocovaní kľúčových výkonových ukazovateľov (KPI).

Výzvou pre stále väčší počet výrobcov strojov je rýchlejší rozvoj nových konceptov pomocou existujúceho personálneho obsadenia. Objednávkové knihy sú síce plné, ale po celom svete je vidieť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre návrh, programovanie a oživenie strojov. Nové softvérové nástroje a systémový prístup znižujú v automatizácii projekčné časy a zlepšujú pracovné postupy.

S obavou o zachovanie evolučnej perspektívy ľudstva vyjadruje prof. Josef Šmajs z Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a kolektív jeho spolupracovníkov, ktorí sú autormi dokumentu s názvom „Deklarace závislosti na Zemi“, vážne znepokojenie nad tým, ako súčasná globalizujúca sa kultúra (civilizácia) svojou expanziou ničí Zem a predpoklady na život budúcich generácií. Autori považujú za preukázané, že Zem človeku nepatrí a že človek nie je prírode nadradený. Ďalej uvádzame citáciu textu prof. J. Šmajsa k danej téme.

Súčasťou aktuálnych požiadaviek v petrochemickom priemysle sú ekologicky čisté riešenia, ktoré sú bezpečné a efektívne pri ťažbe z ťažko prístupných ložísk. Výzvou pre zainteresované spoločnosti je integrácia nových technológií so zvýšenou spoľahlivosťou a s vyššími bezpečnostnými štandardmi. Pre celé odvetvie sa manažment snaží minimalizovať prestoje, zvýšiť efektivitu a znížiť náklady na vŕtanie. Príprava montáže meracích zariadení trvá 6 – 8 hodín, z ktorých až 70% času „zhltne“ ukladanie káblov. Káble sú jedným z najčastejšie spomínaných nákladov, ktorý si vyžaduje v prípade poruchy rýchlu výmenu, inak sa spoločnosť nevyhne nákladným prestojom.

Rapídna industrializácia priniesla so sebou aj niekoľko problémov. Jeden z nich je “priemyselné riziko“, ktoré sa vyskytuje neustále v nových podobách. Priemyselný svet obklopujú mechanické, elektrické, chemické, či radiačné nebezpečenstvá a preto je pri tejto ekonomickej aktivite bežným javom, že zdravie a život zamestnancov ako aj majetok sú vystavené riziku. Riziko je prítomné takmer všade. Priemyselné riziká sa môžu objaviť počas manipulácie s materiálom, pri skladovaní, pri prevádzkovej poruche alebo porušení bezpečnostných postupov. Priemysel musí byť preto stále pripravený.

V článku sa budeme venovať zmene v postavení tradičných distribuovaných systémov riadenia (DCS) a programovateľných logických automatov (PLC) v procese výroby cementu. Tieto dve technológie spočiatku určovali dve odlišné požiadavky na riadenie. Avšak pokrok v oblasti regulátorov postavených na mikroprocesorových technológiách vytvoril podmienky na užšie zblíženie sa obidvoch technológií. Posun smerom k štandardne dostupným automatizačným technológiám, softvérovému riadeniu namiesto hardvérového riadenia, ako aj k používaniu štandardných, na systéme a výrobcovi nezávislých zberníc, vytvoril priestor na vznik novej triedy systémov nazývaných hybridné prevádzkové/procesné automatizačné systémy.

Bezpečnostní experti v priemysle a open source sa v láske príliš nemajú. Symbióza priemyslu a voľne dostupných otvorených projektov je preto nadmieru komplikovaná, často aj nereálna. Svetlou výnimkou sú otvorené komunikačné protokoly a otvorené SCADA systémy. SCADA systém musí byť stabilný, bezpečný a efektívny. Otvorené SCADA systémy sú lacné (väčšinou bezplatné), postavené na linuxovej platforme, čím však získali prívlastok nebezpečný, nestabilný či amatérsky systém. Napriek tomu si aj open source linuxové systémy našli záujemcov a reálne nasadenie v priemysle.