Dürer v Bratislave?
Posledný januárový deň vyšiel článok v Denníku N: „Dúfame, že sa dozvieme, že máme originál od Dürera,“ vraví kurátorka Galérie mesta Bratislavy. Pod nadpisom slávna grafika Melancolia I. Až mnou hrklo, či je to skutočne pravda. Melancolia I je významné grafické renesančné dielo. Medirytina sa nezachovala. Odhaduje sa, že asi 200 odtlačkov koluje po svete. Nájdeme ich vo významných múzeách a súkromných zbierkach. Žiaľ, po prečítaní článku som zistil, že sa senzácia nekoná. Melancolia v Bratislave určite nie je.
K obrazu mám vzťah od strednej školy. Videl som ho prvýkrát v príručke k MATLAB-u. Nájdete ho tam aj dnes. Obraz vyjadruje hlboký a hĺbavý smútok autora. Rozborom celého diela sa zaoberať nebudem. Sústredím sa na pravý horný roh – magickú tabuľku. Práve táto tabuľka sa využíva pri demonštrovaní, ako prakticky sa v MATLAB-e pracuje s maticami. Jednoducho ich zadáte do premennej, spravíte súčty v riadkoch, stĺpcoch, na diagonálach. Dürer však magickú tabuľku neumiestnil na svoj obraz preto, aby sme mohli o 500 rokov trénovať indexovanie matíc v MATLAB-e. Jeho matica má hlbší, veľmi osobný a skoro až magický význam. MATLAB nám pomôže pri odhaľovaní jej odkazu.
Najskôr zadajme tabuľku vo forme matice do premennej MA.
|
>>MA=[16 3 2 13 |
V MATLAB-e sa vždy indexuje (riadok,stĺpec). Súradnice (1,1) má pravý horný roh matice. Tak ako sme zvyknutí z matematiky.
|
>>MA(1,1) |
Sčítavanie riadkov a stĺpcov je hračka.
|
sum(MA) %suma v stĺpcoch |
|
sum(MA,2) %suma v riadkoch |
Využiť by sa dala aj transpozícia matice pomocou symbolu apostrof. Súčty v riadkoch aj stĺpcoch sú vždy rovnaké – 34. Pozrime sa na hlavnú a vedľajšiu diagonálu.
|
sum(diag(MA)) %suma na diagonále ans = |
|
sum(diag(rot90(MA))) %vedlajšia diag ans = |
A to nie je všetko. Súčet 34 nájdeme aj v submaticiach. Vyberme submatice 2 x 2 a spravme súčet.
|
MA(1,1)+MA(1,2)+MA(2,1)+MA(2,2) ans = |
Takýchto submatíc nájdeme v magickej matici celkom 5. Spolu možno nájsť 86 štvoríc, kde bude súčet 34. Ostávajúce už netvoria taký pekný a jasný vzor.
V matici je toho ešte viac. Medirytina vznikla v roku 1514. Je inšpirovaná hlbokým zármutkom autora po úmrtí matky (✝️17.5.1514).
|
MA(4,2)*100+MA(4,3) ans = |
A teraz skúsme sčítať rohy matice, napr. ľavý horný a pravý dolný.
|
MA(1,1)+MA(end,end) ans = |
Alebo ostávajúce rohy:
|
MA(4,1)+MA(1,4) ans = |
V tabuľke nájdeme odkaz na číslo 17 celkom osemkrát a opäť dvojice tvoria pekné vzory. V matici je aj číslo 5. To odkazuje na mesiac máj. 5 v magickej matici byť musí, tak ako musí prísť koniec všetkého. V spodnom riadku ešte môžeme nájsť čísla 4 a 1. Je to pravdepodobne odkaz na meno autora – štvrté písmeno v abecede je D ako Dürer, 1 symbolizuje A ako Albrecht.
Dürer bol prvým európskym umelcom, ktorý zachytil magickú tabuľku vo svojom diele. Zrejme sa inšpiroval tabuľkou, ktorú publikoval jeho súčasník Agrippa. Tá však nezachytáva rok 1514. Preto musel Dürer využiť vlastný um a modifikovať ju, aby tabuľka odkazovala na nešťastnú udalosť a zároveň zachovala svoju mágiu. Pôvodný odtlačok v Bratislave neuvidíte. Môžete si spraviť výlet do Viedne, Paríža alebo Londýna. Tam sú diela vystavené.
Martin Foltin
https://www.linkedin.com/in/mfoltin/