Zdravotnícka starostlivosť

Veľkosť sektora zdravotníckej starostlivosti je mimoriadna – v roku 2011 dosiahla až 10 % celosvetového HDP. Rovnako veľké sú aj príležitosti na zlepšenie efektívnosti a účinnosti zdravotníckej starostlivosti. Odhaduje sa, že viac ako 10 % výdavkov na zdravotníctvo sa vynakladá neefektívne, čo je z ročného hľadiska takmer 731 mld. USD (zdroj: PricewaterhouseCoopers Health Research Institute 2010). Nízka klinická a prevádzková efektívnosť, ktoré dokáže priemyselný internet priamo ovplyvniť, predstavuje 59 % podiel neefektívnosti z celej zdravotníckej starostlivosti, čo predstavuje 429 mld. USD za rok. Odhaduje sa, že nasadenie priemyselného internetu by mohlo tieto náklady znížiť takmer o 25 %, čiže úspory by mohli dosiahnuť aj 100 mld. USD za rok (zdroj: PricewaterhouseCoopers Health Research Institute 2010). Ak by sme opäť ako v predchádzajúcich prípadoch dokázali vďaka priemyselnému internetu dosiahnuť 1 % úsporu, tak by to predstavovalo úspory 4,2 mld. USD za rok, resp. 63 mld. USD za 15 rokov.

Rozsah možného nasadenia priemyselného internetu v oblasti zdravotníckej starostlivosti je rovnako veľký ako potenciál úspor. Úlohou priemyselného internetu v oblasti zdravotníckej starostlivosti je zabezpečiť bezpečnú a efektívnu prevádzku zdravotníckych služieb a usporiť tak stovky tisíc hodín, ktoré sa strácajú pri zabezpečovaní služieb a nízkej produktivite, čo vplýva aj na samotných pacientov. Pozrime sa na prínosy, ktoré dokáže priniesť priemyselný internet pre pokročilé technológie snímkovania a diagnostiky pomocou magnetickej rezonancie.

Aj keď sú uvedené technológie účinné z hľadiska diagnostikovania roztrúsenej sklerózy, mozgových nádorov, roztrhnutých väzov a šliach, nie sú údaje generované týmito snímkovacími technológiami prepojené s lekármi a pacientmi v takom rozsahu, ako by mohli byť. Na prevádzkovej úrovni pracuje mnoho jednotlivcov ako jeden tím tak, aby vznikla snímka. Sestrička podáva liečivá alebo kontrastné látky potrebné na získanie potrebného obrazu; technik magnetickej rezonancie ovláda skenovacie zariadenie; rádiológ identifikuje sekvenciu obrázkov, aby ich bolo možné ďalej použiť a nasnímaný obraz vysvetliť. Tieto informácie sa potom posúvajú k zdravotnej sestre, ktorá ich posúva na kontrolu hlavnému lekárovi a ten určí ďalší postup. To už začíname hovoriť o rozsiahlych údajoch (Big Data), ale to ešte neznamená, že získané informácie budú aj „inteligentnejšie“.


Aby sa podarilo pridať k týmto údajom „inteligenciu“, treba vytvoriť nové prepojenia, aby rozsiahle údaje „vedeli“, kde a kedy majú ísť a ako sa tam dostanú. Ak sa podarí lepšie sprístupniť skenované snímky, príslušný lekár by mohol automaticky dostať obraz o pacientovi – informácie si teda nájdu lekára, nebude potrebné, aby si lekár hľadal informácie. Navyše ak si lekár už prezrel snímky, nasledujúce prepojenie by mohlo snímky „inštruovať“, že ich treba archivovať do pacientovho digitálneho zdravotného záznamu. Tento spôsob proaktívneho, bezpečného smerovania digitálnych zdravotníckych údajov sa môže javiť ako jednoduchá modernizácia postupu prác, ale v skutočnosti to predstavuje jeden z perspektívnych spôsobov, ako dokáže priemyselný internet zlepšiť produktivitu a výsledky liečby.

Aplikácie priemyselného internetu na úrovni systémov otvárajú možnosti vytvorenia „riadiaceho systému dodávok zdravotníckej starostlivosti“ pre nemocnice. Tie sú vybavené tisíckami kusov dôležitých zariadení, z ktorých väčšina je mobilná. Dôležité je vedieť, kde majú svoje miesto, a mať systém, ktorý lekárov, sestričky a technikov upozorní na zmenu stavu a poskytne metriky, ktoré pomôžu zlepšiť využívanie týchto zdrojov a výsledky týkajúce sa pacientov a biznisu. Tieto typy systémov možno nasadiť už dnes, pričom predstavujú začiatok využívania priemyselného internetu v oblasti zdravotníckej starostlivosti. 

GE Healthcare odhaduje, že uvedené inovácie možno premeniť do podoby 15 až 30 % zníženia nákladov na zdravotnícke zariadenia a umožnia zdravotníckemu personálu získať v každej pracovnej zmene ďalšie hodiny navyše a zvýšiť tak svoju produktivitu. Uvedený prístup takisto dokáže zvýšiť využiteľnosť technických prostriedkov, zlepšiť pracovné postupy a správu lôžok. Výsledkom je 15 až 20 % nárast z hľadiska vybaviteľnosti pacientov. Spôsob, akým sa bude priemyselný internet zapájať do rôznych oblastí, je komplexný a rôznorodý. Avšak priestor na výrazné prínosy z hľadiska prevádzkovej efektívnosti, znižovania výdavkov a zvýšenia produktivity je obrovský. Ak bude uvažovať len konzervatívne, jednopercentné zlepšenie ukazovateľov, začína sa nám vynárať obraz možných úspor v priemyselných odvetviach. Medzi merateľné prínosy nebudú patriť len nižšie náklady a efektívnejšie využitie investícií, ale aj vyššia produktivita.

Zisky na makroekonomickej úrovni: ďalší rozmach produktivity 

Produktivita je jediným motorom rastu ekonomiky, kľúčový prvok generovania vyššieho zisku a vyššej životnej úrovne. Rýchlejší rast produktivity práce umožňuje pracovníkom vyrábať viac a tým aj šancu zvýšiť svoju mzdu. Obzvlášť v dobe, keď sú obmedzenia silné a všadeprítomné, je produktivita ešte dôležitejšia: vyššia produktivita prináša väčšie prínosy pre firmy a štát, ktoré potrebujú zhodnotiť všetky investované peniaze. Vyššia produktivita umožňuje efektívnejšie využívať každý liter či tonu prírodných zdrojov, čo predstavuje nezanedbateľný príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju v čase, keď sa populácia veľkých rozvíjajúcich sa trhov usiluje o dosiahnutie lepšej životnej úrovne a zaznamenáva vyššiu úroveň spotreby.

Priemyselný internet sa tak môže stať katalyzačným prvkom, ktorý rozprúdi novú vlnu rastu produktivity, ktorej výsledkom budú výrazné prínosy z hľadiska rastu ekonomiky a zisku. No aké veľké môžu byť tieto prínosy? V rozpätí rokov 1995 – 2004 sa vďaka prvej vlne využívania priemyselného internetu podarilo medziročne zvýšiť produktivitu pracovníkov v USA o 3,1 %. To predstavuje takmer dvojnásobok toho, čo sa v rámci zlepšenia produktivity podarilo dosiahnuť za predchádzajúce štvrťstoročie. Ak sa podarí udržať tento diferencovaný rast produktivity, mohlo by sa to do roku 2030 premeniť na priemerný zisk rovnajúci sa približne 40 percentám dnešného HDP na obyvateľa v USA. Ak produktivita porastie mierne konzervatívnejším spôsobom na úrovni 2,6 %, t. j. menej, ako to bolo počas priemyselnej revolúcie v rokoch 1950 – 1968, stále to môže priniesť priemerný zisk rovnajúci sa jednej štvrtine dnešného HDP na obyvateľa v USA.

Vzhľadom na to, že USA a ďalšie krajiny, ktoré prijali priemyselný internet veľmi rýchlo, posúvajú technologické hranice, vzrastá potreba vyššej produktivity a výsledného rastu príjmov vo zvyšku sveta. Prínosy priemyselného internetu by sa mali hneď prejaviť v pokročilých výrobných systémoch: v USA by to znamenalo významný impulz k obnoveniu zamestnanosti na predkrízovú úroveň. Rozvíjajúce sa trhy budú musieť zvýšiť investície do infraštruktúry; ak čo najskôr zavedú nové technológie, mohli by zaznamenať výrazné zlepšenia a zosilniť dosah priemyselného internetu na globálnu ekonomiku. V rozpätí rokov 1994 – 2004 nárast investícií do informačných technológií po celom svete podporil rast globálneho HDP takmer o jeden percentuálny bod.

Teraz, keď rozvíjajúce sa trhy predstavujú takmer polovicu globálnej ekonomiky, môže byť ich dosah podstatne väčší. Či už sa rast produktivity spomalí, alebo zrýchli, rozdiely medzi USA a zvyškom sveta budú ešte výraznejšie. Rast produktivity je napriek tomu relatívne nový fenomén. V histórii ľudstva, až niekedy do roku 1750, nemožno o raste produktivity ani hovoriť a ekonomický rast bol tiež len minimálny. Potom prišla priemyselná revolúcia, o ktorej sme už hovorili v predchádzajúcich častiach nášho seriálu, a rast ekonomiky klesol nie stúpol?. Dosah priemyselnej revolúcie bol dlhodobý. Aj keď sa druhá vlna inovácií zastavila niekedy okolo roku 1900, objavy, ktoré sa dovtedy udiali, sa využívali pri vývoji nových produktov a získané poznatky sa dopĺňali ešte počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí. Rast produktivity v USA, ktorý bol pred začiatkom priemyselnej revolúcie blízko k nule, sa v rozpätí rokov 1950 až 1960 vyšplhal na úroveň 3 %.

Veľké fiasko

Koncom 60. rokov minulého storočia sa rast produktivity prudko spomalil, až sa v polovici 80. rokov minulého storočia dostal blízko k nule. Neskôr sa produktivita opäť začala zvyšovať, avšak maximálne sa dostala na úroveň 1,5 – 2 %, čo bolo podstatne nižšie ako „zlatý vek“ produktivity v predchádzajúcich dekádach. Na porovnanie možno uviesť, že v rokoch 1950 a 1968 rástla produktivita v USA v priemere na úrovni 2,9 %, v rokoch 1969 až 1995 bol priemerný rast produktivity len na úrovni 1,6 %.

Prečo nastal taký výrazný prepad rastu produktivity? Svoju úlohu zohrali, pravdepodobne, rýchle zmeny cien komodít, obzvlášť ropný šok v 70. rokoch minulého storočia, ale ani to celkom dostatočne nevystihuje prepad produktivity, ktorý trval štvrťstoročie a ktorý spôsobil stagnáciu produktivity v sektore služieb. Podstatne hodnovernejším vysvetlením je, že prijatie inovačných vĺn, ktoré vzišli z priemyselnej revolúcie, bolo čoraz viac realitou, čo znižovalo hranicu výnosnosti kapitálu (pozri napr. Gordon 2012).

V nasledujúcom pokračovaní opíšeme nástup internetovej revolúcie a jej vzťah k produktivite.

Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. November 2012.

Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.

-tog-