Na základe požiadaviek znížiť nákladovosť údržby pri zachovaní požadovanej dostupnosti a spoľahlivosti zariadení bolo vykonané nové hodnotenie údržbárskych činností s cieľom stanoviť jednotný a povinný systém označovania jednotlivých porúch zariadení a ich príčin. Výsledkom je zostavenie efektívnejšieho modelu predpovedania potreby preventívnej údržby a zvýšenie spoľahlivosti zariadení.

Príspevok sa zaoberá metodikou vyšetrovania nežiaducich udalostí v spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. Cieľom je zistenie príčin ich vzniku a prijatie opatrení, ktoré zabránia ich opakovaniu z podobných príčin – prevencia strát.

Proces organizovania údržby predstavuje významný vnútorný zdroj zvyšovania efektívnosti podniku a tým zlepšovania jeho pozície na trhu. Reálnosť týchto cieľov sa dá dosiahnuť prostredníctvom plánovania, riadenia, zlepšovania organizácie práce a zaznamenávania údajov až po manažment náhradných dielcov. Inými slovami, údržba je liek pre zariadenia, na ich udržanie v dobrom zdravotnom stave alebo obnovenie tohto dobrého zdravotného stavu, keď je to potrebné.

Údržba je systémová špecializovaná činnosť, ktorej cieľom je plánovito udržiavať, resp. zvyšovať časovú, výkonovú a kvalitatívnu využiteľnosť výrobku, resp. obnovovať (vylepšovať) pôvodné úžitkové vlastnosti výrobku počas jeho využívania tak, aby sa dosiahla jeho najvyššia možná prevádzková efektívnosť.

Prevádzka automatizovaných strojových a výrobných systémov zásadne ovplyvňuje ekonomickú efektívnosť a využiteľnosť týchto technicky náročných komplexov. Ešte donedávna sa hlavný dôraz prevádzky strojových a výrobných systémov kládol na technologickú fázu výroby. Často však dochádzalo k zanedbávaniu otázok venujúcich sa problematike existencie porúch, časového a prevádzkového zaťaženia v procesoch výroby, dopravy, manipulácie a skladovania. Cieľom prevádzky je preto dosiahnuť rovnováhu medzi starostlivosťou o výrobnú infraštruktúru a jej dlhodobo produkovanou kvalitou.

Prístroje na meranie výšky hladiny

Radarové a ultrazvukové vysielače, ako aj vysielače s vedenými vlnami sú meracie zariadenia, ktoré sa „pozerajú smerom ­nadol“ a pracujú na princípe merania času medzi vyslaním impulzu z ­vysielača a jeho spätnom prijatí po odraze od média (ToF – Time of Flight). Princíp činnosti spočíva vo vysielaní vysokofrekvenčného elektromagnetického impulzu (mikrovlnného alebo ultrazvukového) smerom k povrchu meraného média.

Aby sa splnili požiadavky veľmi rýchlych výrobných procesov, ktoré možno nájsť napríklad pri výrobe spotrebnej elektroniky a čoraz častejšie aj v iných oblastiach priemyslu, vyvinula spoločnosť ABB koncepciu dvojramenného robota, ktorý dostal pracovné označenie Frida. Skladá sa z flexibilných uchopovacích čeľustí, kamerového systému na lokalizáciu súčiastok a kompletnej funkcionality dobre známej z najmodernejšieho regulátora robotov IRC5. Robot je navyše kompaktný a určený na umiestnenie do priestorov, ktoré sú ergonomicky upravené na prácu ľudí. To v prípade zmeny pracovných postupov alebo výroby novej série produktov umožňuje vzájomnú výmenu robota za človeka – pracovníka.

V priemyselných podmienkach je často nevyhnutné implementovať PID regulátor do riadiacej sústavy priamo počas procesu. V niektorých prípadoch nemožno odstaviť celú prevádzku a vykonávať merania, ktoré sú potrebné na identifikáciu systému, a následný výpočet správnych parametrov pre PID regulátor. V takýchto situáciách možno využiť tzv. samonastavujúce sa regulátory, inak nazývané aj adaptívne regulátory.

Štruktúra plánu údržby

Prvým krokom je detailné zostavenie inštalovanej bázy. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom auditu alebo kontinuálneho ­sledovania po zriadení fabriky – napríklad použitím špeciálne vytvoreného asistenčného programu, ktorým je možné identifikovať priority plánu údržby. Použitie tabuľkového procesora má význam do počtu prietokomerov menej ako 100, neodporúča sa však pri väčšom počte inštalovaných prístrojov.